Karpatsko-duklianska operácia

11.06.2014 07:39

Karpatsko-duklianska operácia bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Operácia bola súčasťou širšie vedenej Východokarpatskej operácie.

V lete roku 1944 už Červená armáda oslobodzovala juhovýchodnú a strednú Európu. Na hlavnom varšavsko-berlínskom strategickom smere sa po dosiahnutí hraníc východného Pruska a riek Visla a Narew napoľskom území skončila 19. augusta 1944 bieloruská operácia. V rovnaký deň boli ukončené aj boje v rámci Ľvovsko-sandomierzskej operácie. Na južnom strategickom smere v rovnakom čase prebiehala Jassko-kišiňovská operácia. Jej úspech vytvoril predpoklad, rýchleho postupu sovietskych vojsk z Rumunska do severovýchodného Maďarska. Vďaka tomu sa rátalo s tým, že do Karpatského oblúka bude možné vniknúť z juhu.

7. septembra 1944 podnikli sovietske vojská na úseku frontu nemeckej 96. divízie v oblasti Sanoku prvé väčšie bojové akcie, ktoré boli namierené na získanie informácií o rozmiestnení nemeckých vojsk.

8. septembra 1944 ráno po dvojhodinovej delostreleckej príprave o 8:45 vyrazili vojská 38. armády so značnou podporou letectva do útoku. Rýchlo prekonali prvé pásmo nemeckej obrany, ktoré sa nachádzalo v strednej časti úseku 38. armády a bolo najviac zasiahnuté silnou delostreleckou prípravou, neboli ale schopní dobyť Krosno z chodu ale ho boli nútení obísť po nekvalitných komunikáciách. To narušilo harmonogram útoku aj celej operácie a predznamenalo jej celkový ťažký priebeh.

Ivan Konev nariadil nasadiť ráno 9. septembra druhý sled 38. armády: 1. gardový jazdecký zbor, 1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR a 25. tankový zbor, ktoré sa do východzích postavení presúvali v noci. Ich následný postup však nebol dostatočne rýchly a odpor nemeckých jednotiek zosilnel. Tie totiž začali obsadzovať predtým vybudovanú obrannú líniu v hĺbke 6 až 12 km. Nemecké velenie v tom čase presunulo do oblasti bojov 2 tankové a 2 pešie divízie (o celkovej sile asi 12 500 mužov, čo znamená, že sa jednalo o bojmi ťažko poznamenané jednotky), ktoré stiahlo z iných úsekov frontu a najmä nasadenia proti povstalcom. Na tomto pásme sa Nemcom podarilo zadržať postup sovietskych a česko-slovenských jednotiek.

9. septembra prebehli ťažké boje pri obciach Wrocanka, Bóbrka a Machnówka, kde Nemci uskutočnili proti postupujúcim česko-slovenským jednotkám protiútok. Boje si vyžiadali 611 mŕtvych, nezvestných a ranených. Tento deň sa stal pre česko-slovenské vojsko jedným z najtragickejších za celú vojnu.

Karpatsko-duklianska operácia
Súčasť druhej svetovej vojny
Čs armádní sbor po vstupu na osvobozené čs území.gif
Česko-slovenskí vojaci pri prechode hranice.
Dátum 8. september 1944 – 28. október 1944
Miesto juhovýchod Poľska a severovýchodnéSlovensko
Výsledok Neúspech pri spojení povstaleckých vojsk sČervenou armádou
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Sovietsky zväz

Flag of Czechoslovakia.svg Česko-Slovensko

Flag of German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Ivan Konev
(1. ukrajinský front)
Andrej Grečko
(1. gardová armáda)
Kirill Moskalenko
(38. armáda)
Ludvík Svoboda
(1. armádny zbor)
Gotthard Heinrici
(1. tanková armáda)
Josef Rintelen
(357. divízia)
Karl Arning
(75. divízia)
Sila
38. a 1. gardová armáda:
asi 150 000 vojakov; 16 700 česko-slovenských vojakov 1. armádneho zboru
asi 100 000 nemeckých a maďarských vojakov 1. tankovej armády
Straty
21 000 mŕtvych, 88 000 ranených 52 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých
Zoznam bitiek II. svetovej vojny