Karpatsko-duklianska operácia
Karpatsko-duklianska operácia bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Operácia bola súčasťou širšie vedenej Východokarpatskej operácie.
V lete roku 1944 už Červená armáda oslobodzovala juhovýchodnú a strednú Európu. Na hlavnom varšavsko-berlínskom strategickom smere sa po dosiahnutí hraníc východného Pruska a riek Visla a Narew napoľskom území skončila 19. augusta 1944 bieloruská operácia. V rovnaký deň boli ukončené aj boje v rámci Ľvovsko-sandomierzskej operácie. Na južnom strategickom smere v rovnakom čase prebiehala Jassko-kišiňovská operácia. Jej úspech vytvoril predpoklad, rýchleho postupu sovietskych vojsk z Rumunska do severovýchodného Maďarska. Vďaka tomu sa rátalo s tým, že do Karpatského oblúka bude možné vniknúť z juhu.
7. septembra 1944 podnikli sovietske vojská na úseku frontu nemeckej 96. divízie v oblasti Sanoku prvé väčšie bojové akcie, ktoré boli namierené na získanie informácií o rozmiestnení nemeckých vojsk.
8. septembra 1944 ráno po dvojhodinovej delostreleckej príprave o 8:45 vyrazili vojská 38. armády so značnou podporou letectva do útoku. Rýchlo prekonali prvé pásmo nemeckej obrany, ktoré sa nachádzalo v strednej časti úseku 38. armády a bolo najviac zasiahnuté silnou delostreleckou prípravou, neboli ale schopní dobyť Krosno z chodu ale ho boli nútení obísť po nekvalitných komunikáciách. To narušilo harmonogram útoku aj celej operácie a predznamenalo jej celkový ťažký priebeh.
Ivan Konev nariadil nasadiť ráno 9. septembra druhý sled 38. armády: 1. gardový jazdecký zbor, 1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR a 25. tankový zbor, ktoré sa do východzích postavení presúvali v noci. Ich následný postup však nebol dostatočne rýchly a odpor nemeckých jednotiek zosilnel. Tie totiž začali obsadzovať predtým vybudovanú obrannú líniu v hĺbke 6 až 12 km. Nemecké velenie v tom čase presunulo do oblasti bojov 2 tankové a 2 pešie divízie (o celkovej sile asi 12 500 mužov, čo znamená, že sa jednalo o bojmi ťažko poznamenané jednotky), ktoré stiahlo z iných úsekov frontu a najmä nasadenia proti povstalcom. Na tomto pásme sa Nemcom podarilo zadržať postup sovietskych a česko-slovenských jednotiek.
9. septembra prebehli ťažké boje pri obciach Wrocanka, Bóbrka a Machnówka, kde Nemci uskutočnili proti postupujúcim česko-slovenským jednotkám protiútok. Boje si vyžiadali 611 mŕtvych, nezvestných a ranených. Tento deň sa stal pre česko-slovenské vojsko jedným z najtragickejších za celú vojnu.
Karpatsko-duklianska operácia | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
![]() Česko-slovenskí vojaci pri prechode hranice. |
|||||||
|
|||||||
Protivníci | |||||||
![]() |
![]() |
||||||
Velitelia | |||||||
Ivan Konev (1. ukrajinský front) Andrej Grečko (1. gardová armáda) Kirill Moskalenko (38. armáda) Ludvík Svoboda (1. armádny zbor) |
Gotthard Heinrici (1. tanková armáda) Josef Rintelen (357. divízia) Karl Arning (75. divízia) |
||||||
Sila | |||||||
38. a 1. gardová armáda: asi 150 000 vojakov; 16 700 česko-slovenských vojakov 1. armádneho zboru |
asi 100 000 nemeckých a maďarských vojakov 1. tankovej armády | ||||||
Straty | |||||||
21 000 mŕtvych, 88 000 ranených | 52 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých | ||||||
Zoznam bitiek II. svetovej vojny |